Podľa americkej asociácie pre plastickú chirurgiu zahŕňa v súčasnosti plastická chirurgia odbory tvoriace viac-menej samostatné jednotky, ktoré sa v rôznych krajinách úplne samostatne správajú a rozvíjajú. Je to popáleninová chirurgia, chirurgia ruky, maxilofaciálna chirurgia, rozštepová chirurgia, mikrochirurgia (chirurgia lalokov), rekonštrukčná chirurgia, estetická chirurgia a sú to aj (najmä v Spojených štátoch) centrá pediatrickej plastickej chirurgie s odbornými tímami nielen z oblasti plastickej chirurgie, ale najmä pediatrickej anesteziológie a intenzívnej medicíny, v ktorých sa riešia problémy vrodených vývojových chýb. Aj z tohto krátkeho úvodu je zrejmé, že v súčasnosti neexistuje plastický chirurg, ktorý by v sebe kumuloval schopnosti a skúsenosti zo všetkých smerov, ktoré súčasná plastická chirurgia zahŕňa.
Začiatky však siahajú pomerne ďaleko pred náš letopočet. Papyrusové správy zo starovekého Egypta (z obdobia 2500 – 2000 p. n. l.) poskytujú informácie nielen o trepanačných výkonoch na lebke, ale aj o odstraňovaní kožných tumorov či operáciách predkožky, ktoré sú podnes súčasťou aj plastickej chirurgie. Iné záznamy, napríklad od indického lekára Sushruma Samitha (z 8. storočia p. n. l.), pomerne presne opisujú náhrady nosa po amputačných výkonoch, dokonca opisujú otoplastiku, samozrejme, z dnešného pohľadu zjednodušenú. Termín „indický lalok“ je dodnes synonymom náhrady nosa lalokovou plastikou. Je zaujímavé, že napriek kultu pestovaného tela a telesnej krásy, či už v antickom Grécku, ale najmä v Ríme, významnejšie správy o plastickej chirurgii z tohto obdobia chýbajú. Rimania zaviedli do vojenskej praxe vojenských chirurgov a poľné vojenské lazarety, kde, ako môžeme predpokladať, určite vykonávali minimálne modelácie a úpravy amputovaných pahýľov končatín, ako by sme to nazvali súčasným jazykom. Navyše chirurgia ruky, ktorá je súčasťou plastickej chirurgie, určite mala širšie uplatnenie.
Obdobie nasledujúcich takmer 1000 rokov plastickej chirurgii veľmi neprialo. Až v období renesancie (v druhej polovici pätnásteho storočia) Talian Gaspari Tagliacozzo opisuje operáciu nosa, dokonca ako jeden z prvých sa zaoberá polohou nosa na tvári a jeho charakterotvorným významom. Nemožno nespomenúť také významné meno v chirurgii, súčasne i plastickej chirurgii, ako je Carl Ferdinand Graefe, ktorý ako prvý použil termíny „plastická chirurgia“ a „rinoplastika“, ktoré pretrvali do dnešných dní vo všeobecne internacionalizovanej podobe.
Krása v rukách chirurga
V roku 1827 operoval prvého pacienta s rozštepom pery a podnebia americký chirurgo John P. Mettauer, ktorý si k operačnému výkonu navrhol a skonštruoval operačné nástroje sám. Významný pokrok vo všetkých chirurgických odboroch malo zavedenie anestetík. 16. októbra 1846 sa v Massachusetts General Hospital konala prvá verejná operácia v éterovej narkóze. To bol začiatok dynamického rozvoja nielen v plastickej chirurgii. Mimoriadnym a prelomovým obdobím pre ďalší rozvoj plastickej chirurgie, najmä v oblasti rekonštrukčnej chirurgie tváre, ale i končatín bola I. svetová vojna, a to najmä zásluhou novozélandského chirurga Harolda D. Gilliesa. V roku 1931 vznikla Americká asociácia plastickej a rekonštrukčnej chirurgie ako prvá na svete. Začalo sa obdobie zvýšeného záujmu o estetickú plastickú chirurgiu nielen v USA, ale i vo Veľkej Británii, Francúzsku, v Nemecku atď.
Druhá svetová vojna modifikovala priority, vyhasli milióny ľudských životov, zničili sa materiálne i iné hodnoty, na druhej strane sa opäť posunuli hranice medicíny i plastickej chirurgie. Od konca 50. a začiatku 60. rokov sa rozvíjala nielen rekonštrukčná chirurgia, popáleninová chirurgia, ale začali sa uplatňovať aj nové operačné postupy v estetickej chirurgii, a to najmä prsníkovej chirurgii (prvé implantáty, vypracované postupy v redukčných operačných technikách). V polovici 70. rokov bol progresom (nielen v plastickej chirurgii, v anesteziológii a algesiológii) nástup jednodňovej chirurgie. Od konca 80. rokov sa za začal uplatňovať nový prístup ku korekčným výkonom na tele, a to najmä zásluhou novej generácie liposukčných prístrojov. Tento trend trvá dodnes, s tým že počty výkonov v plastickej chirurgii významne každým rokom narastajú.
Len pre zaujímavosť – v centrách v Spojených štátoch amerických sa v r. 2007 vykonalo 12 miliónov zákrokov v oblasti estetickej (kozmetickej) chirurgie. Z toho prvú pätku najčastejších operácii naďalej zaujímajú: zväčšenie prsníkov, liposukcia, operácia nosa, korekcia očných viečok a operácia previsu brucha. K ďalším populárny zákrokom patria: redukčné a modelačné operácie prsníkov, aplikácia botoxu, chemické peelingy, labioplastiky, zväčšovanie pier, gynekomastie, facelifting, modelovanie tváre výplňovým materiálom, omladzovanie laserovými prístrojmi atď. Čo možno k tomuto konštatovaniu o náraste záujmu o plastické operácie dodať? Azda len toto: Je lepšie byť bohatý, mladý a zdravý ako naopak.
Autor: MUDr. Dušan Guba, Esteticko-plastická chirurgia