Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

Vedci skúmajú, či starostlivosťou o seba možno predísť vyhoreniu

Stres.jpg
Morguefile.com

Katedra psychológie Filozofickej fakulty (FF) UPJŠ v Košiciach realizuje empirický výskum Starostlivosť o seba ako faktor vyrovnávania sa s negatívnymi dôsledkami vykonávania pomáhajúcich profesií.

Ako dnes na tlačovej besede informovala vedúca projektu Margita Mesárošová, cieľom je overiť vzťah medzi úrovňou starostlivosti o seba a negatívnymi dôsledkami vykonávania pomáhajúcich profesií v oblasti poskytovania sociálnej starostlivosti a služieb, ako aj poukázať na konkrétne súvislosti.

„Profesie, ktorých cieľom je pomáhať iným, najmä v oblasti sociálnych služieb, kladú vysoké nároky na psychiku. Starostlivosť o seba je preto kľúčovou schopnosťou odborníka pomáhajúceho iným ľuďom prekonávať ich duševné problémy. Pomáha mu udržať si silu poskytovať pomoc, získavať uspokojenie z práce. Pri nedostatočnej starostlivosti o seba sa dostavujú negatívne dôsledky, z ktorých najzávažnejšie sú stres, pocit únavy zo súcitu s iným človekom alebo intenzívne prežívanie duševnej traumy klienta ako vlastnej, ako aj úplné vyhorenie a v konečnom dôsledku strata schopnosti pomáhať iným. Tieto javy nie sú vedecky skúmané v potrebnej miere a preto sa náš výskumný tím venuje v projekte riešeniu uvedenej problematiky,“ informovala Mesárošová.

Výskum sa začal v tomto roku a bude prebiehať až do roku 2019. V riešiteľskom tíme sú vedci z katedry psychológie a katedry sociálnej práce FF UPJŠ. Ako povedal vedúci katedry psychológie Ladislav Lovaš, ambíciou je zahrnúť do výskumu ľudí pracujúcich v sociálnej sfére v domovoch seniorov, detských domovov, terénnych a komunitných sociálnych pracovníkov. Zatiaľ sa na Slovensku nerobil takto zameraný výskum.

„Cieľom je nielen zmapovať problémy a situáciu v rámci Slovenska, ale navrhnúť aj modelové a zážitkové programy pre konkrétne profesie, prostredníctvom ktorých si môžu títo ľudia pomôcť. Pripravíme aj semináre pre riadiacich pracovníkov, ktorých oboznámime so zámermi a cieľmi výskumu,“ povedala Mesárošová.

Výskum by mal v prvej etape podľa Lovaša overiť platnosť a spoľahlivosť metód skúmania starostlivosti o seba a negatívnych dôsledkov vysokej pracovnej záťaže u odborníkov pomáhajúcich iným ľuďom v sociálnej sfére.

„V ďalšej etape sa náš výskumný tím bude zameriavať na skúmanie vzťahov medzi úrovňou starostlivosti o seba a vznikom stresu, únavy zo súcitu a pomáhania, vyhorenia a pracovnej spokojnosti. Ústredným cieľom projektu je vytvoriť a overiť programy pre odborný personál v sociálnych zariadeniach zamerané na prekonávanie negatívnych javov spojených s pomáhaním iným ľuďom,“ povedal Lovaš.

Doložil, že výstupy z výskumu budú mať nielen vedeckú rovinu, ale aj praktickú v podobe konkrétnych výstupov a programov pre jednotlivé profesie.

Výskum sa zameriava na empirické zistenie, ktoré formy starostlivosti o seba podporujú adaptívne zvládanie nárokov týkajúcich sa vykonávania pomáhajúcich profesií. Zámerom projektu je empiricky zistiť, ktoré formy starostlivosti o seba pôsobia preventívne voči negatívnym dôsledkom vykonávania pomáhajúcich profesií, resp., ktoré formy negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií je možné eliminovať starostlivosťou o seba.

Ani v Slovenskej republike, ani v Českej republike doteraz nie je k dispozícii nástroj na zisťovanie starostlivosti o seba u ľudí vykonávajúcich pomáhajúce profesie. Rovnako nie je k dispozícii ani nástroj na komplexné zisťovanie negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií.

„Keďže doteraz nebol publikovaný postup zameraný na starostlivosť o seba s cieľom eliminovať negatívne dôsledky vykonávania pomáhajúcich profesií, ide o jedinečný typ výskumu, na ktorom sa podieľajú renomovaní odborníci z Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach,“ povedal Lovaš.

„Originalitou, ktorú daný projekt prináša, je, že sa vďaka nemu vytvoria intervenčné programy na podporu tých foriem starostlivosti o seba, ktoré umožnia adaptívne zvládanie nárokov súvisiacich s vykonávaním pomáhajúcich profesií. Ich konkrétna podoba sa bude opierať o výsledky empirického výskumu. Medzi najčastejšie negatívne následky, s ktorými sa musia pracovníci v týchto povolaniach vyrovnávať a na ktoré budú programy zamerané, patria stres, syndróm vyhorenia, únava zo súcitu a pomáhania alebo aj pracovná nespokojnosť,“ zdôraznila Mesárošová.

Tím riešiteľov očakáva, že výskum by mohol podnietiť širšiu odbornú diskusiu a ďalšie skúmanie týkajúce sa jednak podmienok vykonávania pomáhajúcich profesií, jednak prípravy na vykonávanie psychicky náročných a rizikových profesií v širších súvislostiach.

Odporúčané články

Najčítanejšie za 24 hodín

Bezplatné novinky emailom zo zdravotníctva raz týždenne:
Dátum 15. decembra 2015 12:25Zdroj SITA

Odporúčame

Rozumiem

Používaním tejto stránky súhlasíte s ukladaním cookies. Viac info tu...

X