Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Depresia.jpg
Foto: FreeImages.com
5. februára 2018 13:55 Ostatné od SITASITA

Väčšina ľudí s duševnými chorobami sa na Slovensku nelieči

Výsledky výskumu docentky Alexandry Bražinovej z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave ukazujú, že na Slovensku žijú stovky tisíc ľudí, ktorí majú príznaky depresie, úzkostných porúch a závislostí, no nedostávajú či nevyužívajú liečbu.

Prevažná väčšina ľudí s duševnými chorobami na Slovensku sa nelieči. Vo výskume zameranom na depresiu, úzkostné poruchy a závislosti v ambulantnej a nemocničnej liečbe k takémuto výsledku dospela docentka Alexandra Bražinová z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Epidemiologička sa dlhodobo venuje skúmaniu duševných chorôb. Výsledky jej výskumu ukazujú, že na Slovensku žijú stovky tisíc ľudí, ktorí majú príznaky depresie, úzkostných porúch a závislostí, no nedostávajú či nevyužívajú liečbu.

„V percentuálnom vyjadrení môžeme povedať, že 67 % ľudí, ktorí s veľkou pravdepodobnosťou trpia depresiou, sa v súčasnosti nelieči. Spomedzi ľudí s príznakmi závislosti od alkoholu sa nelieči až 80 % z nich. Pri ľuďoch, ktorí majú s veľkou pravdepodobnosťou príznaky úzkostných porúch, dosahuje počet neliečených dokonca až 84 %,“ priblížila Bražinová výsledky výskumu.

Títo ľudia sa podľa nej neliečia napriek tomu, že dnes existuje účinná liečba, ktorá by im pomohla a zlepšila kvalitu ich života. Príčinami tohto stavu môžu byť podľa nej nevedomosť, spoločenská stigma a predsudky, nedostupnosť starostlivosti, chýbajúca prevencia či chýbajúca komunitná starostlivosť.

Najväčšie nebezpečenstvo: samovraždy

Najhorším možným dopadom duševnej poruchy je samovražednosť. Viaceré systematické prehľady epidemiologických štúdií samovražednosti ukazujú, že až v 90 % dokonaných samovrážd dotyčný predtým trpel duševnou poruchou. Prevencia a liečba duševných porúch je preto aj prevenciou samovražednosti.

Z Bražinovej výskumu vyplýva, že miera samovražednosti na Slovensku je niekoľkonásobne vyššia u mužov a stúpa s narastajúcim vekom.

„Najvyššia miera samovražednosti je u najstarších mužov. Je potrebné, aby sa tomu venovala pozornosť – aby sa praktický lekár pri prehliadke pacienta pýtal aj na to, ako sa cíti a v prípade potreby ho odporučil k odborníkovi. Odchod do dôchodku, strata náplne života, zníženie finančného príjmu, nezhody v rodine, strata partnera – to všetko prispieva k tomu, že sa starší človek môže začať cítiť opustený, sám, že nezvláda život,“ ozrejmila výskumníčka z Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty UK.

Zraniteľní mladí muži

Ďalšou rizikovou skupinou sú podľa nej mladí muži.

„Muži vo veku od 20 do 40 rokov majú na Slovensku podľa môjho výskumu až deväťnásobne vyššie riziko samovražednosti v porovnaní so ženami. V tomto sme unikátni aj vo svete. Všade inde nie je rozdiel v samovražednosti medzi mužmi a ženami taký výrazný,“ poznamenala.

Slovensko je pritom podľa nej jednou z mála vyspelých krajín, ktorá sa samovražednosťou vôbec nezaoberá.

„Nemáme národný program na prevenciu samovražednosti, žiadnu krízovú linku, kde by mohol človek v psychickej kríze zavolať. Ide pritom o úmrtia, ktorým sa dá do veľkej miery predchádzať,“ upozornila.

Podporovať treba už v detstve

Bražinová sa tiež aktívne podieľa na zavádzaní programov podpory duševného zdravia. V súčasnosti v spolupráci s Ligou za duševné zdravie realizuje projekt s názvom Zippyho kamaráti, ktorý je zameraný na nácvik sociálnych zručností u detí v škôlkach a školách vo veku päť až sedem rokov.

Učiteľ deťom číta príbeh troch kamarátov a deti hravou formou, napríklad prostredníctvom scénok, hľadajú riešenia situácií, s ktorými sa bežne stretávajú a ktoré predstavujú menšiu či väčšiu emocionálnu záťaž, ako sú napríklad kamarátske vzťahy, konflikty, rôzne stresujúce situácie či šikana. Deti sa takto naučia riešiť situácie tak, aby spracovali negatívne emócie a pritom riešenie neublížilo im, ani nikomu inému. Projekt posilňuje emocionálnu inteligenciu a podporuje dobré duševné a aj celkové zdravie.

„Výsledky výskumu docentky Bražinovej zameraného na depresiu, úzkostné poruchy a závislosti v ambulantnej a nemocničnej liečbe sú tiež významným motivačným a mobilizačným faktorom nielen čo sa týka potrebného zvýšenia povedomia o uvedených zdravotných ťažkostiach v spoločnosti, ale verím, že prispejú tiež k tvorbe národného programu na prevenciu samovražednosti, a tým aj k zníženiu samovražedných pokusov na Slovensku,“ vyjadril sa na adresu výskumu rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta.

Informácie agentúre SITA poskytla Lenka Miller z Oddelenia vzťahov s verejnosťou Univerzity Komenského v Bratislave.

Tagy

Bezplatné novinky emailom zo zdravotníctva raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Odporúčané články

Najčítanejšie za 24 hodín

Odporúčame

Rozumiem

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies

X