Situácia na Slovensku v oblasti urgentných príjmov je nekoordinovaná. Povedal to v rozhovore pre portál vZdravotnictve.sk bývalý riaditeľ nemocnice Svet zdravia Spišská Nová Ves a autor myšlienky urgentných príjmov novej generácie v sieti nemocníc Svet Zdravia Anton Hanušín.
Odborníkovi chýba predovšetkým nastavenie podmienok, ako má dané pracovisko vyzerať. „Síce je výnos ministerstva zdravotníctva, ktorý o tomto hovorí, ale podľa mňa nezodpovedá úrovni doby. Určite nie je povedané, na ktorých miestach by pracoviská urgentnej medicíny mali vznikať a toto by bolo veľmi dobré stanoviť,“ povedal.
Výnos rozdeľuje liečebnú časť na internú ambulanciu, chirurgickú ambulanciu a ďalšie špecializované. Rozdelenie na špecializované ambulancie môže byť podľa Hanušína problém, pretože na každú ambulanciu pripadá jeden špecialista.
„V tej istej chvíli, ak máte jednu chirurgickú ambulanciu, môže byť ošetrovaný iba jeden chirurgický pacient. Ak máte v čakárni päť chirurgických pacientov, tak môžete ošetriť iba jedného,“ dodal.
Skúšajú to inak
Nemocnica Svet zdravia Spišská Nová Ves momentálne buduje komplex oddelení urgentnej a intenzívnej starostlivosti novej generácie. Koncept, ktorý vychádza z pripravovanej nemocnice novej generácie v Michalovciach, by okrem nových priestorov mal zaviesť nové prevádzkové procesy minimalizujúce časovú stratu pri záchrane života.
Vďaka pripravovaným zmenám by sa mali výrazne zvýšiť šance pacientov so závažným úrazom, infarktom alebo s porážkou na prežitie a na celkové uzdravenie. Celkové investície do dvoch nových oddelení si vyžiadajú viac ako jeden milión eur.
Koncept urgentného príjmu novej generácie reflektuje podľa autora myšlienky na to, čo je bežné vo svete, najmä v anglosaských krajinách. „Ambulancie nie sú špecializované, ale sú to unifikované ambulancie urgentnej medicíny. Pacienta na týchto lôžkach ošetruje lekár so špecializáciou urgentná medicína. Taká špecializácia na Slovensku existuje, takých lekárov máme, ale väčšinou sú v sanitkách. My ich chceme dostať do nemocníc,“ poznamenal Hanušín.
Prínosom pre pacienta bude podľa odborníka to, že takýto lekár vie pristúpiť k akémukoľvek urgentnému stavu do istej úrovne. „Operovať lekár urgentnej medicíny určite nebude. Lekár urgentnej medicíny však vie ošetriť bežnú drobnú chirurgickú ranu, alebo vie zdiagnostikovať niektoré chirurgické stavy, ktoré dnes musí diagnostikovať chirurg. Lekár urgentnej medicíny vie zdiagnostikovať zápal apendixu a odoslať takéhoto pacienta na operáciu na chirurgické oddelenie bez toho, aby musel byť zaťažovaný chirurg, ktorý je v tom čase na oddelení, vie zabezpečiť diagnostiku a kauzálnu liečbu pre cievnu mozgovú príhodu, infarkt myokardu,“ zhrnul odborník.
Ako ďalej priblížil Hanušín, v súčasnosti systém funguje tak, že pacienti sa prevážajú do najbližšej nemocnice.
„Aj keď legislatíva hovorí, že do najbližšej nemocnice, ktorá je schopná pokračovať v započatej diagnostike a liečbe, ale v praxi to znamená, najbližšiu nemocnicu. Teraz je otázka, či to je správne alebo nie, lebo malá nemocnica niekde na periférií aj keď je najbližšia, nemusí mať všetko vybavenie, ktoré dokáže zabezpečiť pokračovanie v začatej diagnostike a liečbe. Malá nemocnica v malom regióne nemá také skúsenosti a mnohokrát nemá ani materiálne vybavenie,“ zdôvodnil odborník.
Urgentné príjmy netreba všade
Trendom v oblasti akútnej starostlivosti je vytváranie komplexov označovaných ako oddelenia urgentnej medicíny. „Hovorí sa o ideálnom spáde pre takéto pracovisko zhruba niekde medzi 150 až 300 tisíc pacientov. Vtedy je zabezpečený taký veľký počet pacientov, že personál je erudovaný, lebo je neustále exponovaný rôznymi druhmi prípadov. Tým si drží svoje klinické schopnosti, ktoré pri nízkej expozícii stráca. Keď niečo nerobím pravidelne, tak to proste zabudnem. To je dôvod, prečo by sa nemal budovať v každej malej nemocnici urgentný príjem. Je to jednak náročné, stojí to veľa peňazí, pracoviská nebudú využité dostatočne,“ vysvetlil Hanušín.
Nevyhnutné je podľa neho uvedomiť si, ako funguje celý systém akútnej neplánovanej starostlivosti. Väčšina akútnych prípadov, s ktorými sa stretávajú ľudia pracujúci v urgentnej medicíne, nie sú prípady, ktoré bezprostredne ohrozujú život.
Keďže sú ale neplánované, mal by podľa odborníka byť systém, ktorý ich vyrieši. „Ideálne je, keď tok plánovaných pacientov je úplne oddelený od toku neplánovaných pacientov,“ doplnil.
Základom je triáž
Urgentný príjem novej generácie bude využívať takzvanú triáž, teda prvotné posudzovanie zdravotného stavu a určovanie priority ošetrenia. Teda pacient so závažnejšou poruchou zdravia bude mať prednosť.
„Pacienti sú zvyknutí na to, že sú ošetrovaní podľa toho, v akom poradí prídu do nemocnice. Potom sa zbytočne zneužíva záchranná zdravotná služba, lebo niektorí pacienti vedia, že keď sa nechajú priviezť sanitkou, tak ich zoberú ako prvých. Chceme to riešiť tak, že sa bude používať triáž. Zabezpečí, že aj keby pacient prišiel sanitkou a má banálny problém, tak sa posadí do čakárne a ošetrovaní budú pacienti s vyššou prioritou,“ ozrejmil Hanušín.
Zároveň dodal, že základným princípom urgentného príjmu novej generácie je to, že okrem diagnostiky na RTG a CT by sa pacient z oddelenia nemal presúvať. „Akonáhle vstúpi do ambulancie, tak iba ak pôjde na RTG alebo CT, lebo aj ultrazvuk chceme robiť mobilne na lôžku pacienta. Všetká starostlivosť sa odohráva na lôžku vo vyšetrovni a prichádza za pacientom, nie naopak. Z toho dôvodu v nemocnici v SNV premiestňujeme CT a RTG prístroje do priestoru nového Oddelenia urgentnej medicíny. Pre tie najťažšie stavy budeme mať zriadené dva takzvané „crash roomy“, to sú miestnosti vybavené všetkou technikou preto, aby sa tam dal pacient stabilizovať,“ uzavrel.
