Škodlivé látky v našej kozmetike: Aká je skutočná pravda a ako sa im vyhnúť?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Škodlivé látky v našej kozmetike: Aká je skutočná pravda a ako sa im vyhnúť?
Ilustračné foto: www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Prípadov, kedy sa z predaja sťahujú aj kozmetické výrobky etablovaných, svetoznámych značiek kozmetiky, pribúda. Dôvodom je obsah zdraviu škodlivých látok. Minulý týždeň Úrad verejného zdravotníctva opäť upozornil na zakázanú látku v kozmetických výrobkoch. Keďže ide o bežné mydlá na ruky, laky a farby na vlasy či šampóny, ktoré má každý z nás v kúpeľni, je pochopiteľné, že sa ako spotrebitelia začíname obávať. Na tieto problémy začína čoraz viac upozorňovať nový fenomén –  netoxický životný štýl a non – toxic kozmetika.

Butylfenyl metylpropional je už niekoľko rokov zakázaná látka, ktorá sa však teraz našla v spreji na vlasy. Na zozname produktov, ktorý vedie Úrad verejného zdravotníctva, sú však aj mydlo na ruky, lak na vlasy, šampóny, sprchové gély a farby na vlasy. Všetko výrobky svetových značiek, a všetky bežne dostupné na našom trhu.

„V spomínanej látke bola preukázaná reprodukčná toxicita. Má nepriaznivé účinky na pohlavné funkcie a plodnosť u dospelých mužov a žien, ako aj vývojovú toxicitu u potomstva,“ povedala odborníčka na prírodnú kozmetiku Andrea Janitor z MARK face & body, ktorá sa venuje problematike toxicity v kozmetických výrobkoch, upozorňuje na ich škodlivosť pre náš organizmus a vyvíja prírodné non-toxic produkty, ktoré sú súčasťou netoxického prístupu k životu. Podľa európskych nariadení je táto látka klasifikovaná ako toxická pre reprodukciu s platnosťou od 1.3.2022. No i napriek tomu sú výrobky s touto látkou stále dostupné v našich obchodoch. Ako je to možné?

Skôr ako sa akákoľvek látka v kozmetike zakáže, je podrobená niekoľkoročnému výskumu. „Výsledkom je, že sa látka viac reguluje, obmedzí sa jej používanie, alebo sa úplne zakáže. Stanoví sa preklenovacie obdobie, počas ktorého môžu výrobcovia ešte svoje výrobky s touto látkou predávať, zvyčajne je to pol roka, aj napriek tomu, že sa už vie o jej škodlivých účinkoch. Určí sa aj dátum, od ktorého sa daná látka už nemôže používať a výrobky s ňou sa nesmú predávať. Napriek tomu to výrobcovia nerešpektujú,“ konštatuje A. Janitor.

Škodíme si sami?

Kozmetické výrobky sa skladajú z látok, ktoré udržiavajú žiadanú textúru a konzistenciu, uľahčujú jej aplikáciu a používanie či predlžujú ich životnosť. Na to sú všetky tie emulgátory, emolienty, farbivá a konzervanty. Samé o sebe vôbec nemusia byť zdraviu škodlivé. Zvyčajne je v produkte dodržané množstvo, ktoré sa považuje za bezpečné.

Ale kto z nás používa denne iba jeden kozmetický prostriedok? Nikto! A tu je problém. Ak sa tieto látky nachádzajú vo viacerých produktoch dennej spotreby, sami sebe vlastne „dopriavame“ množstvo, ktoré už nemusí byť bezpečné.

Toto už legislatíva nerieši. Nekontroluje, ako konečný spotrebiteľ produkty vzájomne kombinuje. Veľmi ľahko sa tak stane, že spotrebiteľ nevedomky prekročí dennú povolenú hranicu regulovanej látky, a niekedy aj viacerých naraz. Ide napríklad o konzervanty, ktoré sa používajú vo viacerých produktoch, a nemusí ísť pritom výlučne o kozmetiku,“ vysvetľuje odborníčka.

Spomínané konzervanty sa pritom nachádzajú v krémoch, v ktorých sa nachádza voda, v sérach na vodnej báze, tonikách, tekutých mydlách, šampónoch, kondicionéroch, sprchovacích géloch. Čo z toho ste dnes už použili a čo ešte len použijete?

Rizikové sulfáty

Medzi najbežnejšie látky, na ktoré si treba dávať pozor, patria sulfáty. Nachádzajú sa v prostriedkoch, ktoré majú zabezpečiť, že sme čistí a voňaví – v šampónoch na vlasy, sprchovacích géloch, tekutých mydlách aj v zubnej paste.

„Rozpúšťajú mastnotu a odstraňujú nečistoty z pokožky a vlasov, tvoria bohatú penu, kvôli čomu sa aj s obľubou používajú. Môžu však vysušovať a dráždiť pokožku, oči a niektoré štúdie ich vyhodnocujú ako škodlivé aj pre imunitný a reprodukčný systém,“ upozorňuje Andrea Janitor. Spozornieť sa oplatí aj pri tradičnom konzervante, ktorý s volá fenoxyetanol a ktorý sa bežne používa ako vonná látka. V produktoch býva označený aj ako parfum. „Podľa štúdií môže výrazne dráždiť kožu a oči, spôsobovať alergické reakcie a zhoršovať ekzém, navyše je toxický vo výrobkoch používaných okolo úst a pier. Niektoré testy na zvieratách preukázali jeho toxicitu na nervový systém, genetické mutácie a reprodukčné poškodenie. Certifikačná spoločnosť Ecocert ho preto vyradila zo zoznamu používaných látok,“ pokračuje A. Janitor.

Pekné vône, ale…

Potenciálnym rizikom sú aj syntetické vône. Nie sú len v kozmetike, ale aj čistiacich prostriedkoch, vonných sviečkach, osviežovačoch vzduchu či pracích práškoch. Keď to okolo nás po umytí alebo vypraní pekne vonia, máme pocit sviežosti a radosti. Len či je naozaj dôvod na radosť?!

Niektoré zložky syntetických vôní majú toxické účinky najmä pri dlhodobom a opakovanom kontakte s nimi, pričom veľkým problémom je pri nich nedostatok transparentnosti. Vonné kompozície sa totiž považujú za obchodné tajomstvo a nie sú zverejňované ani regulačným orgánom,“ hovorí odborníčka na prírodnú kozmetiku z MARK face & body. Upozorňuje aj na to, že sa syntetické vonné látky často nedajú biologicky nedajú odbúrať a patria medzi karcinogény. „Syntetické vône môžu obsahovať ftaláty. V kozmetike sa používajú na stabilizáciu vôní a ich pomalé uvoľňovanie. Považujú sa však za alergény a endokrinné disruptory, čo znamená, že narúšajú hormonálny systém. Niektoré sú navyše neurotoxické, poškodzujú reprodukčný systém alebo zhoršujú imunitu. Ftaláty sa pritom môžu nachádzať v každom synteticky parfumovanom výrobku, najčastejšie ide o vonné parfumy, ale môžu to byť aj šampóny alebo iné kozmetické výrobky,“ pokračuje A. Janitor.

Je prírodná kozmetika naozaj prírodná?

Potenciálne či reálne zdravotné riziko mnohých zložiek kozmetiky primäli Andreu Janitor vyvíjať vlastné produkty, ktoré sú nie len prírodné, ale aj non-toxic.

Že je prírodná kozmetika netoxická nemusí byť pravidlom. Dokonca môže ísť o zavádzanie spotrebiteľa. Podľa legislatívy platnej v EÚ sa za prírodné považujú len výrobky zložené z prírodných materiálov rastlinného, živočíšneho alebo minerálneho pôvodu, kde sú jednotlivé zložky z prírodných materiálov izolované fyzikálne šetrnými či enzymatickými a mikrobiálnymi spôsobmi. „Definícia však nehovorí jednoznačne, čo musí prírodný produkt obsahovať, alebo naopak, čo nesmie. A práve to zneužíva mnoho kozmetických firiem. Označujú svoje produkty ako prírodné, zväčša aj vyznačujú presné percento prírodných zložiek, čo však ešte neznamená, že takýto produkt nemôže, okrem rastlinných zložiek, obsahovať aj rizikové a dráždivé zložky. Práve takéto látky bývajú často problémové už vo veľmi malých objemoch,“ hovorí Andrea.

Non-toxic kozmetika zatiaľ nie je legislatívne definovaná. Má však vysoké nároky na kvalitu a bezpečnosť zloženia s transparentným označením. Posudzuje výrobky komplexne, s ohľadom na kumulatívny a kokteilový efekt zložiek. Samotná látka síce nemusí byť rizikom, ale ak sa skombinuje s inou, môže spôsobiť napríklad alergické reakcie. „Pracujeme aj s princípom predbežnej opatrnosti. Zložkám, pri ktorých sa už vie o ich rizikách, alebo sa aktuálne posudzujú kvôli možnému riziku a môžu byť časom buď viac regulované, alebo dokonca úplne zakázané, sa snažíme vyhnúť alebo ich nahradiť vhodnejšou alternatívou.

Ako príklad spomína oxid titaničitý (titánová bieloba), ktorý sa používal ako pigment v potravinách a považoval sa za bezpečný. V roku 2022 však jeho použitie v potravinách zakázali pre možnú genotoxicitu. „Ale, kým sa nenájde vhodná alternatíva, môže sa naďalej používať v liečivách, doplnkoch stravy aj v kozmetike, hoci bol vyhodnotený ako škodlivý,“ ponúka nepríjemné fakty odborníčka.

Menej škodlivín, menší účinok?

Akné, starnutie pleti, rosacea, celulitída či vplyv modrého svetla nie sú pre prírodnú kozmetiku žiadnou výzvou. Mnoho výrobcov kozmetických surovín má v ponuke vysokoúčinné, klinicky a štúdiami overené aktívne látky spĺňajúce kritériá prírodnej kozmetiky, napríklad s certifikátmi Cosmos a Ecocert. Neplatí teda, že prírodná kozmetika na problémy s pleťou nestačí.

„Všetky kozmetické výrobky, ktoré sú na trhu, musia byť riadne schválené v zmysle legislatívy, aby boli považované za bezpečné, no je na zvážení každého z nás, do akej miery sa budeme o zloženie svojej kozmetiky, či kozmetické značky a ich hodnoty, zaujímať,“ uzatvára A. Janitor.

Dermatologička: Alergie môže spôsobiť nevhodná kombinácia kozmetiky

Používaním viacerých kozmetických prípravkov nevedomky znásobujeme objem toxických látok, ktoré nám prenikajú do tela. Je to podľa dermatolvenerologičky MUDr. Miriam Paľovej skutočne nebezpečné?

Pri kumulácii jednotlivých produktov je potrebné mať dostatočný prehľad o tom, aké zložky sa navzájom kombinovať môžu. Takisto je dôležité byť opatrný pri tom, že ak sa má daná látka používať iba večer, aby sme ju naozaj používali iba v odporúčanom čase.

Aké zdravotné komplikácie môžu vznikať práve kombináciou viacerých druhov kozmetiky?

Môžu vniknúť alergické reakcie, dermatitídy či iné podráždenie. U ľudí s citlivou pleťou by som sa preto riadila heslom – menej je niekedy viac.

Stretávate sa vo svojej praxi s kožnými problémami, ktoré vznikajú kumuláciou toxicity z kozmetických prípravkov? 

Nie až tak často. Častejšie k nám prichádzajú pacienti, ktorí obmieňajú niekoľko rôznych značiek kozmetiky, na čo pleť reaguje jasným výkričníkom, že niečo nie je v poriadku. Aj preto je u dermatovenerológov otázka, či daný pacient nekombinuje a nevymieňa kozmetiku, veľmi častá.

Netoxický svet

V Českej republike vznikla iniciatíva na sociálnej sieti za netoxický život, ktorá má už viac ako 55 tisíc sledovateľov. Priekopníčkou a predsedníčkou platformy „Svět non toxic“ je Pavla Pavlištová. Činnosť spolku je zameraná najmä na elimináciu škodlivej chémie v každodennom živote, v prvom rade v kozmetike, drogérii a domácnosti. S odborníkmi sa venujú prevencii kontaktnej dermatitídy, atopických ekzémov a alergií. Snažia sa šíriť osvetu o rizikách, ktoré predstavujú syntetické zložky kozmetiky a drogérie. I tým ako a čím tieto potenciálne alebo preukázateľne škodlivé látky nahradiť. „Na cestu non-toxic ma priviedli moje dlhotrvajúce zdravotné ťažkosti. Vlastne to bol trochu paradox, pretože v tom čase som sa profesionálne venovala spevu a vystupovala som s kapelou a bola som dlhé roky v neustálom kontakte s konvenčnou kozmetikou. Make-up, dekoratívna kozmetika, farby na vlasy, parfumy… Príliš som nepremýšľala o tom, ako veľmi mi tieto skrášľovacie pomôcky môžu negatívne ovplyvniť zdravie. Avšak zdravá som nebola. V 25 rokoch mi lekári diagnostikovali endometriózu. V mojich 36 rokoch problémy s pokožkou,  vygradovali a začali sa mi objavovať prvýkrát v živote rozsiahle ekzémy na tvári,“ hovorí Pavla Pavlištová. Časom zistila, že jej problémy boli aj dôsledkom neznášanlivosti bežných sulfátov.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie Úrad verejného zdravotníctva