Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

SKSaPA: Návrh štátneho rozpočtu nedáva sestrám nádej na zlepšenie

Kalkulacka_peniaze.jpg
Foto: Pixabay.com

Podľa komory sa naďalej budú zhoršovať podmienky slovenských sestier a pôrodných asistentiek, ktoré sú už teraz viac ako vyťažené, čo donúti ďalšie sestry k odchodu za prácou do zahraničia alebo k zmene povolania.

Návrh štátneho rozpočtu pre rok 2018 v kapitole zdravotníctvo ani v tomto roku nie je nádejou na lepšiu budúcnosť pre sestry a pôrodné asistentky.

Ako zhodnotila vo svojom stanovisku Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) v praxi to bude znamenať, že naďalej sa budú zhoršovať podmienky slovenských sestier a pôrodných asistentiek, ktoré sú už teraz viac ako vyťažené, čo donúti ďalšie sestry k odchodu za prácou do zahraničia alebo k zmene povolania.

Problémom podľa komory je aj to, že najvýraznejšie úspory sa majú dosiahnuť na úkor pacientov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Počet sestier sa nezvýši

Komora sestier upozorňuje na to, že v budúcom roku sa nielenže nebudú výraznejšie zvyšovať platy sestier a ostatných zdravotníckych pracovníkov (okrem 4-percentného rastu podľa zákona), ale nepredpokladá sa ani navýšenie ich počtu.

„To znamená, že nemožno očakávať zvýšenie počtu sestier a pôrodných asistentiek, pričom stavy sestier a pôrodných asistentiek už v súčasnosti v mnohých zdravotníckych zariadeniach ústavnej starostlivosti nezodpovedajú minimálnym personálnym normatívom,“ zhodnotila prezidentka SK SaPA Iveta Lazorová.

Podľa Lazorovej sa bude naďalej zhoršovať postavenie sestier, ktoré sú nadmerne pracovne vyťažené a vyčerpané. Zanedbateľné zlepšenie môže podľa šéfky komory priniesť zvýšenie platov sestier v nočnej zmene, čo ale nevyrieši ich nedostatočný počet.

Dopady úsporných opatrení

Komora sestier poukazuje na skutočnosť, že naďalej má pokračovať realizácia úsporných opatrení, ktoré môžu mať za následok zníženie kvality a kvantity poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

Napríklad zníženie nákladov zlepšením revíznej činnosti má ušetriť až 25 mil. eur.

Prezidentka Lazorová zdôrazňuje, že revízna činnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne však u agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti už v súčasnosti atakuje hranice zákonnosti, kedy sú neuhrádzané veľké počty tzv. nadlimitných výkonov. Navyše ich ešte dodatočne znižuje revízna činnosť, často v rozpore so zákonom pre formálne nedostatky.

Poskytovatelia preto budú podľa Lazorovej nútení upustiť od ošetrovania pacientov nad výšku uhrádzaných limitov, čo bude mať dopad na kvalitu a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

Znižovať sa majú náklady na špeciálny zdravotnícky materiál (ŠZM), predpokladaná úspora 35 mil. eur, ktorého už v súčasnosti v niektorých zariadeniach ústavnej starostlivosti nie je dostatok. Pacient môže podľa komory pocítiť znižovanie nákladov na individuálne zdravotnícke pomôcky v rozsahu až 15 mil. eur.

Zatiahnu to ekonomicky aktívni poistenci

Člen Rady a Prezídia SK SaPA Milan Laurinc ďalej poukazuje na skutočnosť, že mierne zvýšenie rozpočtu je opäť na úkor ekonomicky aktívnych poistencov, od ktorých v budúcom roku vyberie o 329 105 000 eur viac ako v tomto roku.

Na druhej strane štát opäť šetrí na výdavkovej strane za svojich poistencov, keďže oproti minulému roku zvyšuje tento príspevok len o 15 572 145 eur. A pritom sa napriek avizovaným reformám štátnej správy očakáva nárast 12 tis. štátnych úradníkov.

„Možno je to práve preto, že opakovaným pravidlom sa stáva, že štát sa na konci každého roka tvári veľkoryso a dofinancuje zdravotníctvo zvýšeným odvodom za poistencov štátu. Koncepčnejšie by však bolo myslieť na zvýšené percento za svojich poistencov už pri plánovaní rozpočtu,“ uviedol Laurinc.

Výkonnosť je nízka, peňazí málo

SK SAaPA za negatívum považuje tiež fakt, že výkonnosť slovenského zdravotníctva je podľa hodnotenia OECD nízka a neprijímajú sa žiadne systémové opatrenia pre zlepšenie. Skutočne efektívne opatrenia, ktoré sú spôsobilé zlepšiť hospodárenie v zdravotníctve ako DRG alebo E-health pritom podľa Laurinca meškajú.

Predstavitelia komory upozorňujú, že Slovensko dáva na zdravotníctvo len 7 % z hrubého domáceho produktu (HDP), pričom v krajinách OECD je priemer 9 % HDP.

„Na zdravotníctvo dávame menej ako Česi, Íri či občania Dánska. Ak by sa celkové výdavky na zdravotníctvo z HDP na Slovensku pohybovali aspoň na úrovni Česka, čo je 7,5 % HDP, zdravotníctvo by sa prestalo zadlžovať a prinieslo by to finančné zdroje na potrebné zmeny a rozvoj,“ uzavrela Lazorová.

Odporúčané články

Najčítanejšie za 24 hodín

Bezplatné novinky emailom zo zdravotníctva raz týždenne:
Autor SITADátum 31. októbra 2017 13:36

Odporúčame

Rozumiem

Používaním tejto stránky súhlasíte s ukladaním cookies. Viac info tu...

X