Lekárne, ktoré v štátnych zdravotníckych zariadeniach prevádzkujú súkromníci, by mali postupne skončiť. Vyplýva to z príkazu ministra zdravotníctva Tomáša Druckera, ktorý nadobudol účinnosť 15. júna. Do ich priestorov by sa mali vrátiť lekárne, ktoré prevádzkujú samotné zdravotnícke zariadenia.
Podľa príkazu všetky akciové, rozpočtové a príspevkové organizácie i štátne podniky v pôsobnosti MZ majú vypovedať zmluvy lekárňam vo svojich priestoroch, ak im za to nehrozia žiadne pokuty či penále.
Šéf rezortu tiež stopol uzatváranie nových zmlúv, vrátane dodatkov. Zároveň nariadil dotknutým zariadeniam, aby najmenej 90 dní pred skončením nájomného vzťahu s lekárňami požiadali o povolenie prevádzkovať lekáreň.
Ak by pre poskytovanie lekárenskej starostlivosti museli meniť svoju zriaďovateľskú listinu, musia o to ministerstvo požiadať.
Ako tento krok vnímajú samotné nemocnice? Portál vZdravotnictve.sk oslovil niektoré z nich.
Banská Bystrica má vlastnú lekáreň
Ako uviedla hovorkyňa Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici Ružena Maťašeje, nemocnica zriadila ako prvá (s právnou formou štátna príspevková organizácia) v SR vlastnú verejnú lekáreň už v roku 2013.
„V priestoroch nemocnice je v súčasnosti prevádzkovaná len táto – „NAŠA LEKÁREŇ“. Dvom súkromným lekárňam, ktoré do tohto obdobia mali svoje prevádzky v poliklinickej časti, vedenie nemocnice v súlade s platnou legislatívou nepredĺžilo nájomné zmluvy. Dôvodom zriadenia vlastnej verejnej lekárne, bola snaha vedenia získať dodatočné finančné zdroje do rozpočtu nemocnice,“ vysvetlila Maťašeje.
Dodala, že lekáreň je od jej otvorenia zisková, pričom jej obrat sa vyšplhal v roku 2015 na viac ako 5,8 miliónov eur. „Preto považujeme príkaz ministra zdravotníctva SR za opodstatnený, nakoľko má pre hospodárenie nemocnice veľký význam,“ konštatovala.
V bratislavských nemocniciach je sedem lekární
Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) podľa hovorkyne Zuzany Eliášovej aktuálne neposkytuje služby verejnej lekárne, prevádzkuje nemocničné lekárne pre potreby pacientov na svojich lôžkových oddeleniach.
„V priestoroch Univerzitnej nemocnice Bratislava sa nachádza sedem verejných lekární a prevádzkuje ich viacero spoločností. Vzhľadom na to, že zmluvy sú uzatvárané v rôznych obdobiach, ich platnosť končí taktiež v rôznych obdobiach. Najdlhšie platná zmluva končí v roku 2021,“ poznamenala Eliášová.
Vedenie UNB po oboznámení sa s obsahom príkazu ministra zdravotníctva analyzuje aktuálny stav. „Analyzujeme i možnosť zriadiť lekáreň mimo doteraz prevádzkovaných priestorov verejných lekární, nakoľko niektoré z nich boli vybudované z prostriedkov a na náklady prevádzkovateľov,“ doplnila hovorkyňa UNB.
Zriadenie verejnej lekárne bude podľa Eliášovej pre nemocnicu znamenať žiadosť o povolenie prevádzkovať verejnú lekáreň, investície do vybavenia resp. prípadnej rekonštrukcie, priestorov, navýšenie personálu na obsluhu verejnej lekárne, teda sumárne navýšenie celkových nákladov na jednej strane. Očakávaným prínosom by malo byť navýšenie výnosov z prevádzky lekárne.
Trenčín, Košice a Martin sa pripravujú na vlastné lekárne
Petra Gembešová, asistentka riaditeľa Fakultnej nemocnice Trenčín v reakcii odkázala, že v areáli nemocnice súkromná lekáreň nie je, plánujú zriadiť vlastnú lekáreň.
Príkaz ministra zdravotníctva hodnotí kladne aj vedenie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice. „Vedenie UNLP Košice, okrem iného, reálne uvažovalo o možnosti prevádzkovať lekáreň pre verejnosť s predpokladom, že by to mohlo byť pre nemocnicu výhodné,“ zdôvodnila hovorkyňa Ladislava Šustová.
Pri vypovedaní nájomných zmlúv dvom súkromným lekárňam v priestoroch UNLP Košice sa nemocnica riadi príkazom ministra.
Univerzitná nemocnica v Martine má len nemocničnú lekáreň. „Projekt zriadenia vlastnej verejnej lekárne aktuálne riešime. V našom areáli neprevádzkuje verejnú lekáreň žiadna súkromná firma,“ informovala PR manažérka nemocnice Katarína Kapustová.
