Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

Antibiotiká: Pomoc aj hrozba

Antibio.jpg
Foto: Pixabay.com

Cieľom osvetovej kampane, ktorú pripravila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), je informovanie o rizikách rezistencie na antibiotiká a výzva k ich racionálnemu používaniu. 

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila prvý ročník Svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách, ktorý odštartoval v pondelok 16. novembra.

Ako uviedla zástupkyňa WHO na Slovensku Darina Sedláková, cieľom Svetového týždňa je informovanie o rizikách rezistencie na antibiotiká a výzva k ich racionálnemu používaniu. Dôvodom je neustále sa zvyšujúci počet pacientov s rezistentnými kmeňmi baktérií, ktoré nereagujú na štandardnú liečbu.

“Rezistencia na antibiotiká patrí v súčasnosti k závažným ohrozeniam zdravia, pričom ide o celosvetový problém. Preto je dôležité, aby ľudia poznali príčiny jej vzniku, ale aby tiež vedeli, čo môžu sami spraviť proti jej vzniku. Bez účinných antibiotík na liečbu a profylaxiu infekcií budú napríklad transplantácie, chemoterapia a chirurgické zákroky omnoho rizikovejšími výkonmi,” vyhlásila Sedláková s tým, že rezistencia na antibiotiká sa zvyšuje predovšetkým v krajinách, kde sa antibiotiká predávajú bez lekárskeho predpisu.

Na Slovensku sa za prvých šesť mesiacov tohto roka predalo viac než 3,2 milióna balení antibiotík, čím sa v rámci Európskej únie zaradilo medzi krajiny s nadpriemernou spotrebou a zároveň s vysokou mierou rezistencie.

Prieskum: Pacienti sa antibiotík nedožadujú, lekári však pociťujú tlak

“Aby sme zistili, aký je pohľad a správanie pacientov v oblasti antibiotík, realizovali sme od 5. augusta do 11. novembra na webstránke zivotbezantibiotik.sk pacientsky prieskum. Zároveň sme v rovnakom čase uskutočnili podobný prieskum aj so všeobecnými lekármi pre dospelých. Výsledky potvrdili náš predpoklad, že je potrebné dôsledne vzdelávať pacientov a zvýšiť používanie metód, ako je CRP testovanie a kultivácia,” povedal predseda občianskeho združenia Slovenský pacient Radoslav Herda.

Na pacientskom prieskume sa zúčastnilo 416 respondentov, z ktorých viac než polovicu tvorili ľudia vo vekovej skupine 21 až 40 rokov. Veľká väčšina pacientov (92 percent) uviedla, že akceptuje rozhodnutie lekára, ak im nepredpíše antibiotiká.

Zároveň však približne tretina lekárov (34,7 percenta) vyhlásila, že pociťujú tlak zo strany pacientov, aby im antibiotiká predpísali. Iba dve tretiny pacientov (65,5 percenta) pacientov pritom vždy doužívajú celé balenie, ako im to odporučil lekár.

Odlišný pohľad majú pacienti a lekári aj pri hodnotení povedomia o antibiotickej rezistencii. Sedemdesiat percent lekárov uviedlo, že väčšina pacientov nemá žiadne alebo skoro žiadne informácie o rezistencii, seba tak ohodnotilo iba 23 percent pacientov a ďalších 29 percent vyhlásilo, že má iba základné informácie.

Zbytočné predpisovanie, dopovanie zvierat

Hydina.jpg
Pixabay.com

Americké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) v roku 2013 publikovalo štúdiu s názvom Hrozba antibiotickej rezistencie. Správa informuje, že až dva milióny amerických obyvateľov sa ročne nakazí baktériami odolnými voči antibiotikám a viac ako 23-tisíc umrie následkom sprievodnej infekcie. Informovala o tom skupina Allianz.

Štúdia ďalej uvádza, že takmer polovica lekárskych predpisov na antibiotiká je pre pacientov zbytočná. Licencovaní lekári často unáhlene predpisujú antibiotiká aj na chrípku, nachladnutie alebo iné vírusové ochorenia, ktoré na antibiotiká vôbec nereagujú. Nesprávne užívanie antibiotík potom prispieva k rastúcej rezistentnosti organizmu na ne.

Ďalší problém spočíva podľa Allianzu v nadmernom množstve antibiotík, podávaných hospodárskym zvieratám a rybám v potravinárskom priemysle. Americká vláda odhaduje, že viac ako 70 percent antibiotík používaných v USA, je určených na dopovanie zvierat. Až jedna tretina krajín na celom svete používa antibiotiká namiesto hygieny ako lacný spôsob, akým zvieratá vykŕmiť a urýchliť ich rast.

Farmafirmám sa antibiotiká neoplatia

Problém s rezistenciou sa podľa Allianzu stupňuje. Posledné druhy antibiotík zaviedli naposledy v roku 1987 a farmaceutické spoločnosti nemajú dostatočnú motiváciu na produkciu nových.

Na rozdiel od antibiotík, ktoré človek užíva približne jeden týždeň v roku, je pre akcionárov výhodnejšie zafinancovať liečivá pre pacientov s cukrovkou, vysokým krvným tlakom alebo vysokou hladinou cholesterolu, ktorí sú na liekoch závislí denne, po zvyšok svojho života.

Choroby ako tuberkulóza či kvapavka, ktoré boli doposiaľ na ústupe, sa v dôsledku rezistencie voči antibiotikám opäť objavujú častejšie. Ich liečba však bez antibiotík nie je možná.

Americké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb určilo tri kmene baktérií, ktoré v súvislosti s odolnosťou organizmu voči antibiotikám predstavujú naliehavú hrozbu, 12 patogénov (vrátane jednej plesne) klasifikovali ako závažné a ďalšie tri ako znepokojujúce.

Odporúčané články

Najčítanejšie za 24 hodín

Bezplatné novinky emailom zo zdravotníctva raz týždenne:
Dátum 17. novembra 2015 9:00Zdroj SITA, vZdravotnictve.sk

Odporúčame

Rozumiem

Používaním tejto stránky súhlasíte s ukladaním cookies. Viac info tu...