Dlhy zdravotníckych zariadení v pôsobnosti rezortu zdravotníctva ku koncu roka 2021 dosiahli takmer 1,1 mld. eur, čo je o 184 mil. eur viac ako rok predtým. Zvýšili sa najmä záväzky po lehote splatnosti, a to o 113 mil. eur na 719 mil. eur.
Záväzky v lehote splatnosti vzrástli o 71 mil. eur na takmer 377 mil. eur. Vyplýva to z informácie o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za minulý rok, ktorú v stredu vzala vláda s pripomienkami na vedomie.
Najväčší dlh voči verejným financiám
Dlhy 13 fakultných a univerzitných nemocníc pritom tvoria 1 mld. eur. Najväčší podiel zo záväzkov po lehote splatnosti, vyše 40 percent, predstavuje dlh voči verejným financiám, teda Sociálnej poisťovni, daňovým úradom a zdravotným poisťovniam. Z tohto hľadiska je dlh nemocníc aj v strednodobom výhľade významným rizikom pre verejné financie. Dlh voči dodávateľom liekov a zdravotníckeho materiálu predstavuje takmer 28 percent.
Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu
Hlavným dôvodom rastúcej zadlženosti je podľa materiálu generovanie prevádzkových strát v nemocniciach, ktoré musia poskytovať finančne náročnú konečnú zdravotnú starostlivosť pretože sú koncovými nemocnicami. Podiel medicínsky a ekonomicky najnáročnejších výkonov sa presúva do týchto zariadení s osobitným postavením univerzitných nemocníc. Výnosy od zdravotných poisťovní pritom nepostačovali ani na pokrytie nárastu prevádzkových nákladov.
Skytý dlh vo forme nevyhovujúcej infraštruktúry
Záväzky zdravotníckych zariadení v pôsobnosti obcí a VÚC boli vo výške necelých 129 mil. eur a v pôsobnosti rezortov vnútra a obrany 55 mil. eur. Zariadenia transformované na akciové spoločnosti zaznamenali dlh 77 mil. eur. Dlh zdravotných poisťovní dosiahol 418 mil. eur. Celkový stav dlhu v rezorte zdravotníctva bol koncom minulého roka 1,77 mld. eur a oproti roku 2020 sa zvýšil o 209 mil. eur.
Ministerstvo zdravotníctva spúšťa proces oddlžovania nemocníc, vyčlenilo 575 miliónov eur
Nemocnice čelia aj skrytému dlhu vo forme nevyhovujúcej infraštruktúry, ktorá je dlhodobo investične poddimenzovaná. „Situáciu by mohla zlepšiť vyššia miera alokácie kapitálových prostriedkov do nemocníc,“ uviedol rezort v materiáli. K optimalizácii nákladovej štruktúry majú prispieť opatrenia v oblasti centrálneho obstarávania liekov, zdravotníckeho materiálu a ostatných tovarov a služieb, ako aj posudzovanie cien a opodstatnenosti aktuálnych zmlúv nemocníc.
Opatrenia s cieľom obmedziť rast zadlženosti
K zlepšeniu hospodárenia nemocníc by malo pomôcť dôsledné sledovanie spotreby liekov s prihliadnutím na efektivitu liečby. Okrem optimalizácie nákladovej štruktúry by nepriaznivú situáciu v zdravotníctve zlepšila vyššia miera dofinancovania.
Materiál pripomína, že v priebehu rokov 2020-2021 boli nemocnice v zložitej finančnej situácii aj z dôvodu vysokých a ťažko predvídateľných nákladov súvisiacich s pandémiou. Pokles počtu hospitalizácií nepriaznivo ovplyvnil výnosy v oblasti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
S cieľom obmedziť rast zadlženosti rezort zdravotníctva naplánoval opatrenia vo forme definovania a implementácie úhradového mechanizmu podľa platieb za DRG prípady, ďalej optimalizácie siete nemocníc, definovania štandardov manažérskeho riadenia v pôsobnosti rezortu, implementáciu centrálneho systému efektivity medicínskych a prevádzkových procesov tak, aby sa znižovali fixné a variabilné náklady v nemocniciach.
